Od dievčaťa k pani: Prečo nie je možné obrátiť sa na ženu neutrálnu

V jednej z prvých epizód série HBO "Girls" hrdinky diskutovať počúvať-a-book "Počúvajte Ladies: Tough Love prístup k tvrdej hre lásky," autor, ktorý apeluje na čitateľov "dámy", to je "lady". "Moja otázka je - kto sú dámy?" hovorí Hannah. "Samozrejme, pani je nám," odpovedá Shoshanna. "Nie som dáma," ostro sa vracia Jess. Séria pokračovala v roku 2012, ale od tej doby sa zmenilo len málo - zdá sa, že pre ženy ešte stále neexistuje jediný odkaz, ktorý by vyhovoval všetkým v mnohých jazykoch. Väčšina slov, ktoré sa nám pri bližšej kontrole zdajú byť neutrálne, nesie stopy sexistických asociácií za nimi - aspoň preto, že sa nikdy nepoužívajú pre mužov, alebo preto, že ich "mužské" náprotivky sú zarastené inými význammi.

ALEXANDRA SAVINA

Jednou z najznámejších hypotéz lingvistiky je Sapir-Whorfova hypotéza: ak je zjednodušená, predpokladá, že jazyk ovplyvňuje spôsob, akým jej rečníci vnímajú svet. Tento názor nie je zdieľaný všetkými, ale nie je možné úplne poprieť spojenie medzi jazykom a vedomím. Najmä, ak je nerovnosť nažive, môže byť tiež reprodukovaná v jazyku.

Tí, ktorí hovoria po rusky, sa s týmto stretávajú pravidelne - stačí si uvedomiť, že neexistuje žiadny všeobecne prijímaný neutrálny spôsob, ako hovoriť so ženou v jazyku. Historicky to bola ťažká otázka - napríklad „madam“ / „sir“ a „madam“ / „mister“, ale je ťažké ich označiť za skutočne univerzálne - znamenali osobu s určitým postavením a postavením. V sovietskych časoch sa jediné slovo „súdruh“ objavilo pre všetkých, ale zo zrejmých dôvodov, po páde ZSSR, vymrelo. Odvtedy sa rodení hovorcovia snažia nájsť svojho neutrálneho partnera, ale zdá sa, že doteraz to nebolo možné.

"Žena", "dievča", "mladá dáma", "pani", "občan", "babička" - všetky tieto slová sú obdarené ďalšími význammi. Aj keď na papieri vyzerajú neutrálne, dokážu získať úplne neutrálny význam v reči - od „mladej dámy“, čo znamená „zženštenosť“, k „občanovi“, čo dáva rečníkovi hrubú intonáciu. Filológ Maria Tikhonova považuje slovo „žena“ za štýlovo a neutrálne neutrálne. Pri riešení tejto otázky navrhuje zamerať sa na vysvetľujúci slovník ruského jazyka, kde je slovo pevné, bez vrhu ako „hovorový“ alebo „hanlivý“, ktorý by nám naznačoval ďalšie významy. „Ak sa k vám priblíži žena vo fronte z hľadiska jazyka a štýlu, je to úplne normálne,“ povedala Tikhonova. „Ďalšia vec je, že akékoľvek slovo, dokonca aj s najpozitívnejšou konotáciou, možno vysloviť tak, že to bude pre človeka nepríjemné (a mimochodom Nezáleží na tom, či je to muž alebo žena.) Preto by ste si mali vždy uvedomiť, že nielen to, čo hovoríte, je dôležité, ale ako to hovoríte.

V slove „lady“ vidí Lakoff prejav sexizmu: na prvý pohľad sa zdá byť jednoduchá zdvorilosť, ale pri bližšom skúmaní vytvára obraz bezbrannej ženy.

Ale použitie slova "žena" má svoje vlastné, ale. Často sa napríklad používa v hierarchii so slovom „dievča“, pričom sa rozlišuje medzi „ženami“ a „dievčatami“ podľa veku, pričom druhá kategória je oddelená od kategórie samotných žien. V kultúre orientovanej na skutočnosť, že žena musí vyzerať mladšie ako jej vek, začína výzva „žena“ znieť aspoň urážlivo - znamená to prechod na „inú kategóriu“. Volanie ženy žena staršieho veku, môžete dosiahnuť presne opačný účinok - namiesto rešpektu, bude to znieť ironicky alebo posmievať.

V angličtine sa výskumníci začali pýtať podobné otázky už v sedemdesiatych rokoch na vrchole druhej vlny feminizmu. Výskumný pracovník Robin Lakoff v "Jazykovom a ženskom mieste" diskutuje o tom, ako sa rodová nerovnosť prejavuje v reči - vrátane jazyka používaného na rozprávanie o ženách. „Človek, ktorý sa vynoril z dospievania, sotva môžeme nazvať chlapcom, s výnimkou výrazov ako„ chodiť s chlapcami “(párty s chlapcami), čo znamená atmosféru určitej levity a nezodpovednosti, ale ženy akéhokoľvek veku zostávajú„ dievčatami “, Lakoff píše: Takéto použitie slova „dievča“ môže byť eufemizmom, rovnako ako „dáma“ je eufemizmom: zdôrazňujúc myšlienku mládeže, odstraňuje sexuálne konotácie spojené s „ženou“. Podľa Lakoffa, "dievča" môže byť pre ženy príjemné, ako zdôrazňuje mladý vek, ale toto je klamný pocit: "Zameranie sa na mládež, levitu a nezrelosť," dievča "spôsobuje asociácie s nezodpovednosťou. "(aj pre" chlapca ", aj preto)".

V slove "dáma", ktoré je často synonymom pre "ženu", vidí Lakoff prejav benevolentného sexizmu: na prvý pohľad sa zdá byť jednoduchá zdvorilosť, ale pri bližšom skúmaní vytvára obraz bezbrannej ženy, ktorá sa nemôže postaviť za seba a robiť vlastné rozhodnutia. Samozrejme, dnes sa tieto slová snažia prehodnotiť, zbaviť ich negatívnych konotácií, ale ďaleko od konečných zmien. Niet divu, že fráza „ráno, dievčatá!“, Adresovaná novinárke pre ženy - poslankyniam, znela nevhodne a povedome.

Toto nie je jediná sporná otázka, ako jazyk opisuje ženy. V mnohých jazykoch, okrem slov, ktoré skutočne nazývajú ženu ("femme", "žena" a tak ďalej), existujú samostatné zdvorilé adresy, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od toho, či muž alebo žena hovorí. Aj keď vynecháme otázku binarity takéhoto modelu, je stále ťažké nazvať jej ideál: na rozdiel od „ženy“ / „dievčaťa“ a ich analógií v iných jazykoch jednoducho nahrádza vekové kritérium manželským stavom - a často len ženami. Napríklad v angličtine sú "miss" pre slobodné ženy a "mrs." Pre tých, ktorí sú ženatí, a tiež "pán" pre každého muža, bez ohľadu na to, či je ženatý alebo nie. Neutrálna "pani" sa dnes používa aj v situáciách, keď nie je známy rodinný stav ženy. Je pravda, že tento systém sa primárne zaoberá oficiálnymi dokumentmi a situáciami.

Podľa výskumníka Sociolingvistického laboratória RSUH a Laboratória lingvistického konfliktu a moderných komunikatívnych postupov Národnej výskumnej univerzity Vyššej ekonomickej univerzity Anton Somin, myšlienka veku ženy je čiastočne zahrnutá do odvolaní z dôvodu jej rodinného stavu - napríklad keď manželský stav partnera nie je známy; by sa obrátila na "Madame" a na mladšiu - "Mademoiselle". „V Taliansku sa už bývalá separácia signora a signorina podľa rodinného stavu už stala vekom. Slovo signora sa stalo len vekovo neutrálnym zdvorilým liečením (hoci v tretej osobe sa používa iba na spomenutie starších žien). rôzne regióny sa využívajú rôznymi spôsobmi: v častiach severných provincií, takmer úplne zaniklo, v iných regiónoch sa s takýmito dievčatami zaobchádza len s dievčatami, alebo zriedkavejšie a zvyčajne v prejave starších ľudí, pre mladé dievčatá, “poznamenáva expert.

Samozrejme, reč nie je zamrznutá stavba. V niektorých západných jazykoch dnes odmietajú úplne z odvolaní týkajúcich sa rodinného stavu - to sa stalo napríklad vo Francúzsku, kde sa od roku 2012 v oficiálnych dokumentoch používalo len „madam“ (a vo Švajčiarsku sa podobné zmeny vyskytli ešte skôr, v sedemdesiatych rokoch). „V každodennej reči sa stále používa slovo„ Mademoiselle “, ale omnoho menej ako predtým, a teraz hlavne ako výzva pre veľmi mladé dievča - alebo ak sa žena sama žiada, aby to nazvala, rodinné postavenie nehrá žiadnu úlohu,“ hovorí Anton Podobný príbeh sa odohral v sedemdesiatych rokoch minulého storočia so slovami "frau" / "fraulein" v nemčine. pre mladých mužov podobnej „vekovej“ liečby nebola - a nakoniec, kvôli tejto nerovnosti, neexistuje žiadna neutrálna adresa pre každodennú reč.

Okrem prípadov, keď je spoločnosť pripravená odmietnuť jednu z výziev, pretože sa zdá zastaraná a sexistická, existujú aj iné situácie. „Napríklad v poľštine nie je odvolanie„ na vás “, namiesto toho sa slová„ Pan “a„ Pani “používajú v tretej osobe: namiesto„ Odídete? “Bude to doslovne„ Odchádza pani? “A to isté slovo -„ dáma “- používa sa ako neutrálna výzva pre dievča bez ohľadu na vek a postavenie, “vysvetľuje Somin.

V ideálnych situáciách nie sú odvolania viazané na vek ani na rodinný stav - ale ak potrebujete vybrať medzi „vekom“ a „rodinou“, prvá je lepšia ako druhá.

V japončine existuje spoločná neutrálna prípona „-san“, ktorá sa vzťahuje na každého, bez ohľadu na pohlavie. Zároveň existujú ďalšie prípony v jazyku, ktoré umožňujú vyjadriť najrozmanitejšie odtiene zmyslu - môžu byť spojené s vekom, stavom a vzťahmi medzi ľuďmi, povedzme, v práci alebo v škole. V kórejčine existuje aj komplexný systém adries - závisia od pohlavia partnera a od existujúcich vzťahov medzi nimi. Pri postupoch sa však môžu použiť nestranné prípony „-hcf“ a „-nim“, ktoré sú neutrálne z hľadiska pohlavia (prvé menej formálne ako druhé), ktoré môžu byť pripojené k názvu účastníka alebo napríklad k rovnakej pozícii. Toto všetko funguje, ak je meno alebo funkcia osoby vopred známa - inak, ak je potrebné obrátiť sa priamo na účastníka, použite slová označené na základe pohlavia a veku, ako aj podmienené postavenie voči rečníkovi. Môžu byť prirovnávané k západným verziám, ako napríklad „pán“ alebo „pani“, len v nich existuje oveľa väčšia rôznorodosť, pretože sú kombináciou rôznych faktorov.

Niekedy v jazyku vymýšľajú nové varianty, ktoré viac zodpovedajú modernej realite. V Bielorusku v deväťdesiatych rokoch, namiesto zmiznutého „súdruha“, prišli s novými slovami „pikar“ a „pikaryna“ ako skratky „gaspadar“ / „gaspadarya“ (teraz to znamená „majiteľ“ / „vlastník“, ale skôr to znamenalo „pán“ / “majiteľ“) mrs. ") „Toto slovo prekvapivo zakorenilo (dosť zriedkavý prípad), ale je to pravdepodobne kvôli tomu, že len veľmi málo ľudí používa v každodennom živote literárny bieloruský jazyk a v malej skupine má nové slovo oveľa viac šancí na prežitie,“ vysvetľuje Anton Somin ,

Podľa experta, v ideálnych situáciách v jazyku existujú odvolania, ktoré nie sú viazané na vek alebo rodinný stav - ale ak potrebujete vybrať medzi "vek" a "rodina", prvý je lepší ako druhý. "Ten druhý je oveľa osobnejšia sféra, najmä v modernej spoločnosti, kde oficiálne stanovenie manželstva už nie je vnímané ako niečo, čo je pre ľudí vo vzťahoch samozrejmosťou. Vek je stále viac či menej zrejmý zvonku, hoci, samozrejme, neexistuje žiadny spôsob z trvalého riešenia dilemy, ktorá je už podivné volať dievča, a kto by bol urazený, ak by sa nazval ženou.

Samozrejme, príklady z iných jazykov, dokonca aj tie najúspešnejšie, sa nedajú jednoducho preniesť na ruštinu - aspoň preto je potrebné, aby ľudia hovoriaci o tom videli význam určitého slova a chceli použiť túto konkrétnu možnosť. Ale procesy, ktoré sa vyskytujú v ruštine av iných jazykoch, nám pomáhajú všimnúť si nerovnosť - koniec koncov, ak žena nemôže ani hovoriť s neutrálnou ženou, potom môže existovať nedostatok partnerstva v tom, čo sa snaží povedať.

FOTO: PatchYaLater, Etsy