Vážené riaditeľstvo: Prečo je feminizácia jazyka nevyhnutná

V prvej sérii "Mad Men" Hrdinka Christiny Hendrixovej hovorí Peggy, novému zamestnancovi, "Chce byť sekretárkou, ale nemôže to urobiť sekretárkou." V spodnej časti videa, titulky echo: "Môže predstierať, že potrebuje sekretárku, ale v skutočnosti potrebuje kríž medzi matkou a servírka." V angličtine slovo sekretár nemá pohlavie, je to rodovo neutrálne slovo. To môže byť preložené do ruštiny ako "sekretárka", a ako "sekretárka".

Môžeme povedať, že Peggy pracuje ako sekretárka, ale ak je povýšená, stane sa riaditeľkou. Slovo „režisér“ v našom jazyku sa používa oveľa menej často. Napríklad v Národnom korpuse ruského jazyka existuje 5 811 textov so slovom "režisér" a iba 115 je päťdesiatkrát menších! - so svojou ženskou formou. V lingvistike sa vzhľad ženskej formy slova nazýva feminizácia jazyka. Ale prečo vôbec potrebujeme tieto formy? Môžete vysvetliť: "Dnes som šiel k lekárke" alebo "Môj šéf je žena."

V každodennom živote len zriedka venujeme pozornosť jazyku - ktorému vyberáme slová a ako ich používame. Jazyk v skutočnosti nielenže odráža a dokonca formuje náš postoj k svetu, ale aj nejakým spôsobom sa tento svet mení. Ktoré slová si vyberáme a ktoré slová vo všeobecnosti existujú v našom jazyku, nielen opisujú realitu tu a teraz, ale tiež určujú, čo bude ďalej.

V modernom ruskom jazyku so slovami ženského pohlavia je situácia zaujímavá: nie je divné, aby sme namiesto „čistejšieho“ hovorili „čistejšie“, a naopak - „čistší Valentina Petrovna“ znie zle a nezvyčajne. Ale ak tento mýtický Valentina Petrovna nechce pracovať ako čistejšie, môže sa stať napríklad zástupkyňou alebo riaditeľkou. Jazyk odráža vertikálne a horizontálne rozdelenie, ktoré existuje v našej spoločnosti. Horizontálne - to znamená, že „ženské“ slová existujú v určitých oblastiach špeciálne vyhradených pre ženy: je tu herečka, speváčka, vrátnica, sekretárka. Ale - riaditeľ, inžinier, zástupca. Formy ženského pohlavia, aj keď existujú pre spoločensky dôležité a privilegované pozície, majú negatívny význam (napríklad „doktor“), ale častejšie jednoducho neexistujú. Vertikálne oddelenie - to znamená, že žena môže dosiahnuť určitú úroveň autority, ale nie o krok ďalej. Môžeme byť asistentmi a laboratórnymi technikmi, ale my sa stávame profesormi a laureátmi hneď, ako vystúpime na kariérny rebríček.

Dokonca aj v prípadoch, keď existujú ženské formy, sú bežne používané a známe, často používame mužský rod: moje meno je Maria a ja som novinár. V množnom čísle, ak skupina nie je úplne zložená zo žien (a dokonca potom), používa sa aj mužský rod. Profesor, s odkazom na kurz, bude hovoriť "študenti", aj keď 90% študentov sú dievčatá. Zdá sa, že v tomto hroznom. Ale preto sa ukazuje, že ženy sa stávajú neviditeľnými. Žijeme už v mužskom svete: ženy dostávajú menej, menej často zaujímajú vedúce pozície, ženy sú v populárnej kultúre stereotypné alebo nie sú vôbec zastúpené.

Predpokladajme, že existuje film Behdel pre filmy, ktorý bol pôvodne iróniou nad skutočnosťou, že v kinosále je veľmi málo silných hrdiniek a že neexistuje žiadna reprezentácia ženskej kultúry mimo vzťahov s mužmi. Neexistuje žiadna taká skúška pre jazyk: inžinieri, manažéri a novinári pracujú, poslanci v Štátnej Dume prejsť zákony, v Nemecku - kancelár, v Nórsku - minister obrany. Čističe umývajú podlahy, speváci vykonávajú, hysterika zariadiť záchvaty hnevu.

Experiment bol vykonaný na Vyššej antropologickej škole v Kišiňove: účastníci boli požiadaní, aby napísali text o navrhovanej situácii. Úloha bola formulovaná v angličtine, znaky - vegetariáni a fajčiari - boli popísané bez odkazu na pohlavie. Vo svojom texte si účastníci sami vybrali, aký by bol ich hrdina. Tento experiment ukázal, že v situácii, keď si ľudia musia vybrať správny tvar sami, ľudia si vyberajú mužov častejšie a pri výbere hrdinky spájajú svoje príbehy s rodovými stereotypmi: napríklad jeden z účastníkov opísal vegetariánske dievčatá, pretože „nie sú vegetariáni, ktorí by sa z vlastnej vôle stali vegetariánmi: boli 100% pod tlakom žien. Podľa poľskej štúdie uverejnenej v European Journal of Social Psychology, ľudia majú tendenciu hodnotiť pod znakmi opísanými pomocou ženskej formy mena profesie. Podľa vedcov sú to také príčiny, že takéto formy sú nezvyčajné, ale čím častejšie sa používajú, tým viac ich známe a neutrálnejšie.

Slová „ženy“ existujú v osobitne určených priestoroch pre ženy: herečka, speváčka, čašník, sekretárka

Ale čo s tým môžeme urobiť? Sú pravidlá, nemôžeme ich meniť, ako sa nám páči, a vymýšľať vlastné slová! Nie, môžeme. Z nejakého dôvodu si myslíme, že pravidlá jazyka, ruštiny a iných, sú podobné prikázaniam vytesaným na kameni. V skutočnosti sú pravidlá sekundárne k jazyku. Malé deti sa neučia pravidlá, keď sa učia hovoriť: rodený hovorca má intuitívny zmysel pre jazyk a lingvistika verí, že tento pocit nemôže zlyhať - môže ísť len proti literárnej norme. Rodný hovorca nemôže hovoriť nesprávne. Pravidlá stanovujú, ako hovoríme, a až potom hovoríme, ako je to pevné. Toto je proces s cyklom, ale primárny "vstupný bod" je vždy rodeným hovorcom. To je to, čo prinášame do jazyka "cupcakes" a "coldbrew", hovoríme to "by" namiesto "potrebovať" a my sa rozhodneme, či povedať "vedec" namiesto "žena-vedec".

V roku 2012 ruský filológ Hasan Huseynov napísal vo svojej knihe „Nula na špičke jazyka. Stručný sprievodca ruským diskurzom“: „Čo bráni ľuďom v pokojnom písaní a rozprávaní poetky, predsedníčky alebo, povedzme, poslankyne“? žijeme vo večnosti, nie v histórii, je to večnosť, že všetky slová stoja na svojom mieste a historické surfovanie stále mení konfiguráciu pobrežia a niekedy kvantitatívne zmeny vedú ku kvalitatívnym zmenám. Vo francúzštine a nemčine začali feministky na začiatku 20. storočia aktívne využívať formy ženského pohlavia. Teraz sa akceptuje použitie nie množného mužského "študenta", ale "študentov a študentov", a ženské slovo je vždy na prvom mieste. V angličtine, kvôli syntaxi, teraz viac a viac ľudí používa rodovo neutrálne formy: "herec" a pre mužov a ženy, "policajt" namiesto "policajt" a "policajtka".

Hlavnou vecou na prispôsobenie ruského jazyka ženám je spoliehať sa na svoju intuíciu. Existuje niekoľko feministiek a myšlienok prijatých vo vedeckej komunite na túto tému: v úzkych kruhoch používajú slová "autor" a "režisér" a v množnom čísle, analogicky s francúzštinou a nemčinou, píšu "výskumníkov a výskumníkov" alebo jednoducho lomkou: "nositeľ / Do".

Aktivizmus je vždy niečo veľké a hrozné: zdá sa nám, že na to, aby sme zmenili svet, je potrebné stráviť obrovské množstvo času a zdrojov a takmer dať naň život. Ale všeobecne, také malé, nepoznateľné, zdanlivo veci - povedať "šéfa" namiesto "šéfa" alebo "vedca" namiesto "vedca" - tiež ovplyvňujú niečo. Na konci, rodený hovorca nemôže hovoriť zle.